Oslava Dňa boja za slobodu a demokraciu- fotky

November +20

(Slovenská republika / 26 min.)

Réžia: Ondrej Krajňák

Dokumentárny pohľad na prednovembrové, novembrové a ponovembrové udalosti roku 1989, ktoré formovali vývoj krajiny a ľudskosti. Film pre všetkých, ktorí nezabudli a nezabudnú ako aj pre tých, ktorí mnohé z udalostí nemali nikdy možnosť spoznať...

Účinkujú: Ján Budaj, Ján Čarnogurský, Michal Hvorecký, Milan Kňažko, František Mikloško, Ladislav Snopko, Peter Šťastný, Magda Vášáryová

Viac na stránkach Ústavu pamäti národa

Sviečková manifestácia alebo bratislavský Veľký piatok

(Slovenská republika / 29 min.)
Réžia: Ondrej Krajňák

Rekonštrukcia zásahu bezpečnostných zložiek proti pokojnému zhromaždeniu veriacich na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave v roku 1988 využíva záznam skrytej kamery Štátnej bezpečnosti. V nasnímanom materiáli sú identifikovaní konkrétni účastníci manifestácie ako i agenti tajnej polície. Rozhovory s hrdinami tejto historickej manifestácie nakrútené dvadsať rokov po udalosti konfrontujú prítomnosť s minulosťou.

Viac na stránkach Ústavu pamäti národa

Ako som mal začať tretiu svetovú revolúciu

(Slovenská republika / 2008 / 26 min.)
Réžia: Juraj Brocko

Dokumentárny portrét Karola Noskoviča, aktivistu Konfederácie politických väzňov Slovenska, ktorý bol v mladosti nespravodlivo väznený. Už samotný názov filmu svedčí o tom, do akých rozmerov sa „nafúkol“ skutok mladého človeka. Vymyslené obvinenie, ktoré by za normálnych okolností bolo komické, sa premietlo do mimoriadne prísneho trestu. Prípad Karola Noskoviča je typickým produktom justičných orgánov 50-tych rokov.

„Občané, občanky; soudruzi, soudružky. Právě se vracím z hradu od prezidenta republiky.“

„Nechceme veľa, chceme len malú, malú tehličku priložiť k tomu, aby tento režim, ktorý teraz začal, aby padol.“

„Z politického odpúrce se stává otevřelým nepřítelem, konspirátorem, sabotérem, diverzantem, teroristou, atentátníkem.“

„Tá Štátna bezpečnosť vtedajšia rozohrala proti nám takú hru, nad ktorou dnes zastáva rozum.“

Viac na stránkach Ústavu pamäti národa

Barmský VJ

Burma VJ (Nórsko, Švédsko, Dánsko, Veľká Británia / 2008 / 84 min.)

Réžia: Anders Ostergaard

V roku 1988 bol Joshua ako malý chlapec svedkom brutálneho zásahu barmskej vojenskej junty proti demonštrantom, kedy armáda zabila vyše tri tisíc ľudí. Od vtedy sa rozhodol bojovať za demokraciu. Vyzbrojený malou kamerou a mobilným telefónom sa spolu s troma desiatkami ďalších odvážnych mladých Barmčanov z exilovej televíznej stanice Democratic Voice of Burma rozhodol podrobne zachytiť protivládne demonštrácie v septembri roku 2007 a ich následné surové potlačenie.

Zábery dramatických udalostí z kamier týchto reportérov sa objavili v spravodajstvách všetkých významných svetových médií a boli po istú dobu jedinou možnosťou, ako sa svet mohol dozvedieť o skutočnej situácii v Barme. Strhujúcim spôsobom zostavený dokument ponúka podrobný a výsostne autentický záznam vtedajších udalostí, kedy ľudia v Barme po devätnástich rokoch prekonali svoj hlboko zakorenený strach z vládnych represií a vyšli za mohutnej podpory budhistických mníchov do ulíc Rangúnu.

Diskusia OZ Človek v ohrození o politickej situácii v Barme

O Soni a jej rodine- informácie o filme

(Slovenská republika, 2006, 35 min.)
Réžia: Daniela Rusnoková

Mladá režisérka Daniela Rusnoková si v rómskej osade Rudňany zvolila jednu z rodín, ktorú sledovala v rozpätí rokov 2004-2006. Rodina bola pre ňu vstupenkou do centra komunity. Stredobodom výpovedí o životnom štýle tunajších Rómov je matka pätnástich detí Soňa, silná, milujúca žena, dobrá matka i manželka.

Film sleduje ich každodenné starosti o obživu a boj s nepriaznivými podmienkami, ktorý je stále ťažší. Film má dve roviny. Vonkajší pohľad na ľudskú púť a komentovaný záznam každodenného života je pretkaný intímnymi Soninými spoveďami, jej najtajnejšími obavami, starosťami, ale aj drobnými radosťami. Film je pútavým obrazom ženy s neľahkým osudom. Ukazuje, ako sa dá citlivo priblížiť k cudziemu človeku a je svedectvom o súčasnej situácii Rómov na Slovensku.

Malá domov- informácie o filme

(Slovenská republika, 2008, 29 min.)
Réžia: Jaroslav Vojtek

Film rozpráva príbeh rómskeho chlapca Dávida, ktorý sa chce zúčastniť medzinárodného futbalového turnaja v srbskom Kragujevaci. Dávid prosí svojho otca o podporu, ten má však najradšej svoju gitaru a fľašu. Futbalový tím zmiešaný z rómskych a slovenských chlapcov dáva dokopy rómsky futbalový tréner Vlado Sendrei, ktorý na turnaj berie i chlapcov z polepšovne. Podarí sa Dávidovi dostať do výberu a čo všetko sa prihodí mužstvu v zahraničí?

Režisér Jaro Vojtek takto spomína na začiatky filmu, "bol som oslovený natočiť pre Európsku komisiu a Úrad vlády SR film o diskriminácii. Prvé mi napadlo, že Vlado dáva dokopy zmiešané futbalové družstvo, tak som si povedal, že to by bolo vhodné" Ako prezradil, Malá domov má hneď niekoľko tvorcov. "Rómovia dôverovali mne a ja im a niečo sme sa pokúsili urobiť. Zapojil som ich do príbehu, boli spolutvorcovia a cítili sa ako plnohodnotní autori. Aj to je pre mňa boj proti rasizmu - je to o dôvere," vysvetľuje režisér.

• Rozhovor s režisérom dokumentárnych filmov Jarom Vojtekom

Globálne hry- fotky

Klimatické zmeny, spravodlivejší obchod- spoty

Informačný list- Azylová problematika v podmienkach SR

Za rok 2010 požiadalo o azyl v Slovenskej republike 541 osôb, v predchádzajúcom roku to bolo 822 žiadateľov. K 31.12.2010 bol udelený azyl 15 osobám. V minulom roku udelila Slovenská republika 14 osobám azyl. Od roku 1993 bolo na základe 56 101 žiadostí udelených 576 azylov. K 31. marcu 2011 požiadalo o azyl 105 osôb z toho 4 osobám bol udelený azyl v Slovenskej republike. Najpočetnejšou skupinou sú žiadatelia z Indie, Čečenska, Moldavska a Pakistanu. Podstatná časť žiadateľov o azyl sú označovaní ako ekonomickí migranti, čo však neznamená, že v krajine ich pôvodu neprišlo k porušeniu ľudských práv. Preto sa Migračný úrad zaoberá každou žiadosťou individuálne.

Slovenská republika udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Ďalej sa azyl udelí, ak je žiadateľ prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl možno udeliť aj z humanitných dôvodov, ktoré môže zvážiť správny orgán. Na tento druh azylu však nie je právny nárok. Zákon o azyle samozrejme pamätá aj na udeľovanie tejto formy ochrany na účely zlučovania rodín.

Žiadateľovi sa poskytne doplnková ochrana v prípade, že sa mu neudelil azyl, avšak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Vážnym bezprávím pritom je uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest alebo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Podstatným rozdielom pri udeľovaní azylu a poskytovaní doplnkovej ochrany je čas, na ktorý sa ochrana udeľuje. V prípade azylu ide o trvalý pobyt cudzinca na našom území, v prípade doplnkovej ochrany ide o prechodný pobyt na dobu jedného roka, ktorý na základe opodstatnených dôvodov možno opäť predĺžiť na ďalší rok. 

Informačný list- Utečenci a azylová problematika

V roku 1951 prijala Organizácia spojených národov Dohovor o právnom postavení utečencov. Štáty, ktoré dohovor podpísali, sa zaväzujú, že nebudú nútiť utečencov k návratu do vlasti, kde im hrozí prenasledovanie či smrť na základe rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej spoločenskej skupine či politických názorov. Dohovor zaručuje utečencom základné ľudské práva, ktoré by mali byť prinajmenšom rovnaké ako tie, ktoré využívajú cudzí štátni príslušníci žijúci legálne v danej krajine, a mnohokrát by mali byť rovné slobodám občanov danej krajiny.

Podľa odhadov UNHCR (Úrad vysokého komisára Organizácie spojených národov pre ľudské práva) zo záverečnej správy v roku 2008 je vo svete 9,2 milióna utečencov. Väčšia časť z nich sa nachádza v krajinách tretieho sveta, mnohokrát priamo v konfliktných oblastiach. Časti z nich sa podarí dostať do vyspelých štátov  sveta a ešte menšej časti z nich získať azyl alebo aspoň nejakú formu dočasnej ochrany. Vlády často tvrdia, že obavy utečencov sú prehnané a falošné.

Vymedzenie základných pojmov

Migrant: všeobecne je za migranta považovaná každá osoba, ktorá je v cudzej krajine dočasne alebo trvalo. Niektorí migranti sa sťahujú dobrovoľne (napr. za prácou- tzv. „ekonomickí migranti“).

Utečenec: dohovor definuje utečenca ako osobu, ktorá sa nachádza mimo svoju vlasť a má oprávnené obavy, že bude prenasledovaná z dôvodu rasových, náboženských alebo národnostných či už z dôvodu príslušnosti k určitej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, ne neschopná prijať alebo odmieta vzhľadom k vyššie uvedeným obavám, ochranu svojej vlasti.

Žiadateľ o azyl: žiadateľ o azyl je osoba hľadajúca ochranu ako utečenec. Tento pojem sa používa pre osobu, ktorá čaká na rozhodnutie, či jej bude udelený status utečenca.

Azylant: osoba, ktorej bol priznaný azyl; azylanti majú na trhu práce a v sociálnej i zdravotnej oblasti rovnaké práva a povinnosti ako ostatní občania štátu.

Vnútorne presídlená osoba: vnútorne presídlené osoby môžu utekať z rovnakých dôvodov ako utečenci, ale zostávajú na území svojho štátu, utekajú z jedného miesta svojej krajiny na iné bez toho, aby prekročili štátne hranice.

Informačný list- Xenofóbia a rasizmus

Xenofóbia znamená neopodstatnený strach a nenávisť voči neznámemu a odlišnému. Xenofóbny človek je ten, kto sa správa nenávistne, alebo pohŕdavo k odlišným ľuďom ako je on sám, predovšetkým k cudzincom.

Xenofóbia je pocit alebo vnímanie založené na spoločensky vytvorených obrazoch a myšlienkach, nie na racionálnych alebo objektívnych faktoch. Xenofóbne vnímanie sveta redukuje komplexný spoločenský a kultúrny svet na zjednodušené čierno-biele vnímanie.

Xenofóbia môže mať dva rôzne smery. Prvým je nenávisť zameraná voči skupine populácie, ktorá sa vyskytuje v spoločnosti, ale nepovažuje sa za jej súčasť, napríklad imigranti. Môže ísť tiež o nenávisť voči skupine, ktorá sa v danej spoločnosti vyskytuje dlhodobo a táto môže vyústiť do agresívnych a násilných reakcií vedúcich k vylúčeniu tejto skupiny zo spoločnosti, v horšom prípade ku genocíde. Druhým smerom je xenofóbia kultúrna, ktorá je zameraná na nenávisť voči kultúrnym prvkom spoločnosti, ktoré sú považované za cudzorodé.

I keď xenofóbia je považovaná za morálne neprijateľnú a priečiacu sa kultúre ľudských práv, nie je protiprávna, a preto nemôže byť ani právne postihovaná. V dôsledku toho môžu byť trestané len konkrétne prejavy xenofóbie, ktoré môžu vychádzať zo xenofóbneho vnímania, a to iba pokiaľ existujú zákony vymedzujúce tieto činy ako trestné.

Rasizmus je konanie a praktiky, ktoré znevýhodňujú človeka alebo skupinu ľudí na základe jeho rasy. Príklady zjavného rasizmu sú napríklad zastrašovanie, rasistické kresby, fyzické násilie, šikanovanie, rasistické poznámky a vtipy. Medzi ďalšie formy rasizmu, ktoré nie sú tak zjavné patrí napríklad diskriminácia pri prijímaní do zamestnania alebo diskriminačná politika, ktorá znevýhodňuje príslušníkov niektorých rás či už úmyselne alebo nie.

Rasizmus existuje v troch rovinách: individuálny, inštitucionálny a kultúrny. Individuálnu rovinu pokrýva správanie jednotlivca, jeho prístupy, viera a hodnoty. Rasistické predsudky, stereotypy, fanatizmus, ponižovanie, násilie, vyhrážky alebo žiarlivosť patria medzi príklady rasistického postoja.

Inštitucionálna rovina sa prejavuje v praktikách, zvykoch, pravidlách a štandardoch organizácie, ktoré znevýhodňujú ľudí pre ich rasu alebo etnickú príslušnosť. Nemusí ísť vždy o zjavné odlišné správanie. Napríklad pri prijímaní do zamestnania sa môže rasizmus prejaviť pri požadovaní vzdelania, ktoré nie je potrebné pre dané pracovné miesto.           Rasizmus sa môže prejavovať aj v kultúrnych hodnotách a viere. Ide napríklad o predstavu ako má vyzerať krásny človek, kto by mal zastávať post riaditeľa alebo naopak, kto by mohol byť zločinec. 

Informačný list- Diskriminácia

Pojem diskriminácia znamená nežiaduce a nespravodlivé konanie, kedy sa zaobchádza s človekom či skupinou inak, ako s iným človekom na základe jeho odlišnosti, napr. rasového alebo etnického pôvodu, zdravotného či mentálneho stavu, veku, pohlavia, sexuálnej orientácie alebo vierovyznania. Diskriminujúco sa môže správať jednotlivec, skupina, firma i štát.

 

V  tejto definícii môžeme identifikovať nasledujúce prvky: určuje sa v nich príčina, založená napríklad na rase, rode alebo etnickom pôvode, má čiernu pleť, je žena, je Róm, ktorá je charakteristická pre osobu alebo skupinu diskriminovaných osôb. Diskriminujúce osoby vnímajú vyššie uvedené charakteristiky ako problém. Z definície môžeme taktiež špecifikovať činy, ktoré sú považované za diskriminačné. Môže ísť o odmietnutie, obmedzovanie, vylúčenie osoby alebo skupiny osôb. Môžeme taktiež hovoriť o následkoch diskriminácie, ktoré môžu byť účelom alebo cieľom diskriminačných činov. To všetko môže brániť obeti vykonávať alebo užívať svoje ľudské práva a základné slobody.

Diskriminácia sa môže uskutočňovať priamym alebo nepriamym spôsobom. Priama diskriminácia je charakteristická zámerom diskriminovať osobu alebo skupinu osôb. Napríklad úrad práce odmietne rómskeho uchádzača o pracovné miesto alebo bytový podnik odmietne prenajať byť imigrantom.

Nepriama diskriminácia sa vzťahuje na účinky, resp. dôsledky určitej politiky alebo opatrenia. Dochádza k nej, keď zdanlivo neutrálne ustanovenie, kritérium alebo čin uvedie osobu alebo osoby z určitej menšiny do znevýhodnenej pozície v porovnaní s ostatnými. Príklady nepriamej diskriminácie siahajú od kritéria minimálnej výšky pre príslušníkov hasičského zboru, ktoré môžu vylučovať oveľa viac ženských než mužských uchádzačov, až po obchodný dom, ktorý neprijíma osoby v dlhých sukniach, či nariadenie úradu alebo školy, ktoré zakazuje vstup osobám so zahalenou hlavou. Tieto pravidlá , ktoré sa môžu na prvý pohľad zdať neutrálne k etnickému pôvodu alebo náboženstvu, môžu vo svojej podstate znevýhodňovať členov alebo členky určitej menšiny alebo náboženskej skupiny.

Menšiny sú i v dnešnej dobe predmetom diskriminácie bez ohľadu na to, či ide o národnostné, náboženské, kultúrne, etnické alebo sociálne kontexty.

Informačný list- Spravodlivejší obchod

Spravodlivejší obchod znamená také obchodné pravidlá, ktoré sú spravodlivé nielen pre veľké firmy, marketingové a reklamné spoločnosti či veľké nákupné centrá, ale predovšetkým pre pestovateľov, remeselníkov a robotníkov v rozvojových krajinách.

Svetová banka (WB), Medzinárodný menový fond (IMF) a Svetová obchodná organizácia (WTO) sú pravdepodobne najvplyvnejšie medzinárodné inštitúcie, ktoré ovplyvňujú svetové hospodárstvo. Každá z týchto organizácií sa venuje jednej zo špecifických oblastí svetovej ekonomiky. WB sa zameriava na podporu rozvojových projektov (výstavba ciest, priehrad, odstraňovanie chudoby). IMF má poradenskú funkciu pri tvorbe finančnej a menovej politiky štátov. WTO je fórum, naktorom sa rokuje o podmienkach medzinárodného obchodu medzi členskými krajinami. Tieto tri inštitúcie čelia kritike a obvineniam z mnohých problémov, ktorými v súčasnosti trpia hospodársky menej rozvinuté krajiny. Patria medzi ne i zadlženosť, chudoba či devastácia životného prostredia.

Súčasný svet sa vyznačuje vzájomnou previazanosťou a zložitosťou obchodných pravidiel. Práve vďaka tomuto prepojeniu sme ako spotrebitelia takmer každým nákupom prepojení, každé naše rozhodnutie ovplyvňuje ľudí na opačnom konci planéty. Preto by sme sa mali pred každým nákupom zamyslieť a zvážiť, koho a ako svojím rozhodnutím ovplyvníme. V našich rukách je zmena obchodných pravidiel. My môžeme tlačiť na firmy a presviedčať ich, že etika môže byť globálna, nie lokálna a pravidlá majú platiť pre všetkých rovnako. Podporou tejto zmeny môže každý z nás reálne pomôcť ľuďom v ekonomicky rozvojových krajinách.

Obchod potu (sweatshop) je pracovné prostredia s veľmi ťažkými a nebezpečnými podmienkami, kde majú robotníci/čky obmedzené práva a nemajú možnosť o svojej situácii hovoriť. Často sú vystavení škodlivým materiálom, riskantným situáciám, extrémnym teplotám a zneužívaniu zo strany zamestnávateľov. Organizácia spojených národov odhaduje, že až 55 miliónov detí vo veku od 5 do 14 rokov je v súčasnosti zamestnaných len v Indii. Väčšina pracujúcich detí pracuje iba za jedlo.

Fair trade je rastúce medzinárodné hnutie, ktoré zaisťuje, že producenti v chudobných dostávajú svoj spravodlivý podiel z obchodu. To znamená spravodlivé/primerané ceny za tovar. FT znamená pre státisíce ľudí priepastný rozdiel medzi životom „z ruky do úst“ a „možnosťou plánovať budúcnosť“.

• Viac informácií k téme Spravodlivejšieho obchodu v publikácii Aktívne globálne hry 2 (Človek v ohrození)

Informačný list- Klimatické zmeny

Podnebie (klíma) je dlhodobý režim ovzdušia na určitom mieste. Ovplyvňuje ho niekoľko faktorov: teplota a vlhkosť vzduchu, zrážky, atmosférické častice, ale i zemepisná šírka, reliéf, trvalá ľadová či snehová pokrývka alebo vzdialenosť od oceánu či mora. S termínom Klíma súvisia pojmy klimatické zmeny a globálne otepľovanie.

Klimatické zmeny zväčša iba popisujú zmeny v klíme bez špecifikovania ich príčin. Pojem globálne otepľovanie už hovorí o zmenách v priemernej teplote zemskej atmosféry a oceánov v posledných desaťročiach.

Zmenu klímy spôsobuje zvyšujúce sa množstvo skleníkových plynov v atmosfére Zeme. Prirodzený skleníkový efekt pomohol Zemi stať sa živou planétou- udržuje teplotu vzduchu v prízemnej vrstve vyššiu o 33°C, ako by bola bez jeho pôsobenia. 

V súčasnosti sa však prejavuje tzv. dodatočný, antropogénny (vytvorený ľudskou činnosťou) skleníkový efekt spôsobený nadmerným vypúšťaním skleníkových plynov do atmosféry. Tým prispieva ku globálnemu otepľovaniu.

Klimatické zmeny negatívne ovplyvňujú niektoré aspekty ľudského života. Posledné roky boli plné prírodných katastrof- cunami v juhovýchodnej Ázii, cyklóny v Bangladéši a Barme, opakujúce sa hurikány v Karibiku, suchá v Afrike, požiare v USA, masívne záplavy v Ázii, Afrike i v Európe, vlny horúčav, intenzívnych dažďov.

Stovky miliónov ľudí budú v nasledujúcich rokoch potrebovať humanitárnu pomoc v dôsledku udalostí spôsobených klimatickými zmenami. Niektorí experti tvrdia, že to môže byť až 250 miliónov ľudí, ktorých vyženie z domova dezertifikácia (rozširovanie púští) či záplavy. Migrácia a pohyby obyvateľstva sú zdrojmi možných konfliktov- medzi environmentálnych utečencov budú potencionálne patriť napríklad obyvatelia severnej a subsaharskej Afriky.

Ku globálnemu otepľovaniu priamo prispievame aj my. Bežnými dennými aktivitami ako sú umývanie zubov, sprchovanie, cestovanie do školy, odpadom, ktorý produkujeme. Je teda veľmi dôležité uvedomiť si tento fakt.

• Viac informácii k téme Klimatických zmien v publikácii Aktívne globálne hry 2 (Človek v ohrození)

Premietanie filmu Lekcia bieloruštiny- fotky

Film Lekcia bieloruštiny online v pôvodnom znení s anglickými titulkami

Futbalistky z Kábulu- informácie o filme

Afghan Girls Can Kick (Afganistan / 2007 / 50 min.)
Réžia: Bahareh Hosseini

Členky afganskej ženskej futbalovej reprezentácie svojou usilovnosťou a pravidelným tréningom dokázali premeniť svoje nadšenie z hry v historický úspech, kedy na turnaji ženských futbalových družstiev v Pakistane nečakane postúpili až do finále. Ešte pred desiatimi rokmi by o niečom podobnom mohli len snívať. Prostredníctvom archívnych záberov a rozhovorov s dievčatami film pripomína, že v období vlády Talibanu bolo afganským ženám zakázané vzdelávať sa, používať kozmetiku, smiať sa nahlas na verejnosti či športovať.

• Článok: Pohľad troch žien na súčasný Afganistan

Biele holubice- informácie o filme

(Slovenská republika, 2010, 28 min.)
Réžia: Sahraa Karimi

Po 30 rokoch vojen zápasí Afganistan s mnohými problémami. Film slovenskej režisérky afganského pôvodu ponúka pohľad na chudobu, nedostatok vzdelania, zlú zdravotnú situáciu či postavenie žien cez nádejné príbehy afganských dievčat a žien. Spoznávame príbeh dievčatka, ktoré sa živilo zberom papiera na kábulských uliciach a teraz navštevuje školu, vedenú miestnou organizáciou. Na osudoch mladých pôrodných asistentiek sledujeme postupné zlepšovanie zdravotnej starostlivosti. Dievčatá, navštevujúce vidiecku školu Bibi Khadeja, sa zverujú so svojimi snami a ambíciami. A tvorivé dielne pre ženy ukazujú možnosť ako zápasiť s diskrimináciou.

• Projekty organizácie Človek v ohrození v Afganistane

Lekcia bieloruštiny- informácie o filme

Lekcja Bialoruskiego (Poľsko, 2006, 51 minút)
Réžia: Mirosław Dembiński

Roku 1990 vyhlásilo Bielorusko zvrchovanosť a rok nato, po rozpade ZSSR, i svoju plnú samostatnosť. Na počiatku tohto obdobia vzniklo v Minsku národné elitné lýceum. Rok 1995, kedy k moci nastupuje Alexander Lukašenko, znamenal koniec slobody a demokracie v Bielorusku a rovnako začiatok ťažkých chvíľ lýcea. V roku 2003 bola táto oáza slobody a pestovania bieloruského jazyka zakázaná. Študenti ani pedagógovia sa, ale nevzdávali a vo výuke i v šírení slobodomyseľných názorov pokračovali v ilegalite. Naviac sa začínali stále silnejšie búriť. 

Dokument je neobyčajne dynamickým popisom situácie v súčasnom Bielorusku prostredníctvom pohľadu na najmladšiu generáciu študentov školy. Tí vstupujú do predvolebnej prezidentskej kampane v roku 2006 s nádejou, že nové voľby pomôžu zlepšiť politickú i sociálnu úroveň. Režisér Mirosław Dembiński kombinuje rozhovory s mladými ľuďmi so sugestívnymi zábermi z priebehu volebnej kampane a materiál naviac pretkáva protestsongmi. Film je nielen strhujúcou výpoveďou o situácii v totalitnom štáte, ale i dôkazom toho, že mladí ľudia majú silu ovplyvniť svoje životné podmienky a protestovať proti ubíjajúcej totalite.

• Projekty Nadácie Pontis v Bielorusku

Film Lekcia bieloruštiny v pôvodnom znení s anglickými titulkami

Úprimný na 99%- informácie o filme

99% Aerling (Nórsko, 2008, 70 min.)
Réžia:Rune Denstad Langlo

Amina, Emir, Haji a Assad sú každý úplne iný, ale napriek tomu majú mnoho spoločného. Založili hip-hopovú formáciu nazvanú „Spojené menšiny“, ktorá odkazuje na skutočnosť, že i keď všetci žijú v nórskom Osle, ani jeden z nich sa tam nenarodil. Amina pochádza z Ugandy, Assad z Pakistanu, Haji z Iraku a Emir z Bosny. Vo svojich úderných piesňach dávajú naplno priechod svojim nejednoznačným pocitom zo života v Nórsku. I keď je film pretkaný radom atraktívnych hudobných momentov na hranici hip-hopových videoklipov, jeho ťažisko spočíva v intímnych portrétoch členov kapely.