O Soni a jej rodine- informácie o filme

(Slovenská republika, 2006, 35 min.)
Réžia: Daniela Rusnoková

Mladá režisérka Daniela Rusnoková si v rómskej osade Rudňany zvolila jednu z rodín, ktorú sledovala v rozpätí rokov 2004-2006. Rodina bola pre ňu vstupenkou do centra komunity. Stredobodom výpovedí o životnom štýle tunajších Rómov je matka pätnástich detí Soňa, silná, milujúca žena, dobrá matka i manželka.

Film sleduje ich každodenné starosti o obživu a boj s nepriaznivými podmienkami, ktorý je stále ťažší. Film má dve roviny. Vonkajší pohľad na ľudskú púť a komentovaný záznam každodenného života je pretkaný intímnymi Soninými spoveďami, jej najtajnejšími obavami, starosťami, ale aj drobnými radosťami. Film je pútavým obrazom ženy s neľahkým osudom. Ukazuje, ako sa dá citlivo priblížiť k cudziemu človeku a je svedectvom o súčasnej situácii Rómov na Slovensku.

Malá domov- informácie o filme

(Slovenská republika, 2008, 29 min.)
Réžia: Jaroslav Vojtek

Film rozpráva príbeh rómskeho chlapca Dávida, ktorý sa chce zúčastniť medzinárodného futbalového turnaja v srbskom Kragujevaci. Dávid prosí svojho otca o podporu, ten má však najradšej svoju gitaru a fľašu. Futbalový tím zmiešaný z rómskych a slovenských chlapcov dáva dokopy rómsky futbalový tréner Vlado Sendrei, ktorý na turnaj berie i chlapcov z polepšovne. Podarí sa Dávidovi dostať do výberu a čo všetko sa prihodí mužstvu v zahraničí?

Režisér Jaro Vojtek takto spomína na začiatky filmu, "bol som oslovený natočiť pre Európsku komisiu a Úrad vlády SR film o diskriminácii. Prvé mi napadlo, že Vlado dáva dokopy zmiešané futbalové družstvo, tak som si povedal, že to by bolo vhodné" Ako prezradil, Malá domov má hneď niekoľko tvorcov. "Rómovia dôverovali mne a ja im a niečo sme sa pokúsili urobiť. Zapojil som ich do príbehu, boli spolutvorcovia a cítili sa ako plnohodnotní autori. Aj to je pre mňa boj proti rasizmu - je to o dôvere," vysvetľuje režisér.

• Rozhovor s režisérom dokumentárnych filmov Jarom Vojtekom

Globálne hry- fotky

Klimatické zmeny, spravodlivejší obchod- spoty

Informačný list- Azylová problematika v podmienkach SR

Za rok 2010 požiadalo o azyl v Slovenskej republike 541 osôb, v predchádzajúcom roku to bolo 822 žiadateľov. K 31.12.2010 bol udelený azyl 15 osobám. V minulom roku udelila Slovenská republika 14 osobám azyl. Od roku 1993 bolo na základe 56 101 žiadostí udelených 576 azylov. K 31. marcu 2011 požiadalo o azyl 105 osôb z toho 4 osobám bol udelený azyl v Slovenskej republike. Najpočetnejšou skupinou sú žiadatelia z Indie, Čečenska, Moldavska a Pakistanu. Podstatná časť žiadateľov o azyl sú označovaní ako ekonomickí migranti, čo však neznamená, že v krajine ich pôvodu neprišlo k porušeniu ľudských práv. Preto sa Migračný úrad zaoberá každou žiadosťou individuálne.

Slovenská republika udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Ďalej sa azyl udelí, ak je žiadateľ prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl možno udeliť aj z humanitných dôvodov, ktoré môže zvážiť správny orgán. Na tento druh azylu však nie je právny nárok. Zákon o azyle samozrejme pamätá aj na udeľovanie tejto formy ochrany na účely zlučovania rodín.

Žiadateľovi sa poskytne doplnková ochrana v prípade, že sa mu neudelil azyl, avšak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Vážnym bezprávím pritom je uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest alebo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Podstatným rozdielom pri udeľovaní azylu a poskytovaní doplnkovej ochrany je čas, na ktorý sa ochrana udeľuje. V prípade azylu ide o trvalý pobyt cudzinca na našom území, v prípade doplnkovej ochrany ide o prechodný pobyt na dobu jedného roka, ktorý na základe opodstatnených dôvodov možno opäť predĺžiť na ďalší rok. 

Informačný list- Utečenci a azylová problematika

V roku 1951 prijala Organizácia spojených národov Dohovor o právnom postavení utečencov. Štáty, ktoré dohovor podpísali, sa zaväzujú, že nebudú nútiť utečencov k návratu do vlasti, kde im hrozí prenasledovanie či smrť na základe rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej spoločenskej skupine či politických názorov. Dohovor zaručuje utečencom základné ľudské práva, ktoré by mali byť prinajmenšom rovnaké ako tie, ktoré využívajú cudzí štátni príslušníci žijúci legálne v danej krajine, a mnohokrát by mali byť rovné slobodám občanov danej krajiny.

Podľa odhadov UNHCR (Úrad vysokého komisára Organizácie spojených národov pre ľudské práva) zo záverečnej správy v roku 2008 je vo svete 9,2 milióna utečencov. Väčšia časť z nich sa nachádza v krajinách tretieho sveta, mnohokrát priamo v konfliktných oblastiach. Časti z nich sa podarí dostať do vyspelých štátov  sveta a ešte menšej časti z nich získať azyl alebo aspoň nejakú formu dočasnej ochrany. Vlády často tvrdia, že obavy utečencov sú prehnané a falošné.

Vymedzenie základných pojmov

Migrant: všeobecne je za migranta považovaná každá osoba, ktorá je v cudzej krajine dočasne alebo trvalo. Niektorí migranti sa sťahujú dobrovoľne (napr. za prácou- tzv. „ekonomickí migranti“).

Utečenec: dohovor definuje utečenca ako osobu, ktorá sa nachádza mimo svoju vlasť a má oprávnené obavy, že bude prenasledovaná z dôvodu rasových, náboženských alebo národnostných či už z dôvodu príslušnosti k určitej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, ne neschopná prijať alebo odmieta vzhľadom k vyššie uvedeným obavám, ochranu svojej vlasti.

Žiadateľ o azyl: žiadateľ o azyl je osoba hľadajúca ochranu ako utečenec. Tento pojem sa používa pre osobu, ktorá čaká na rozhodnutie, či jej bude udelený status utečenca.

Azylant: osoba, ktorej bol priznaný azyl; azylanti majú na trhu práce a v sociálnej i zdravotnej oblasti rovnaké práva a povinnosti ako ostatní občania štátu.

Vnútorne presídlená osoba: vnútorne presídlené osoby môžu utekať z rovnakých dôvodov ako utečenci, ale zostávajú na území svojho štátu, utekajú z jedného miesta svojej krajiny na iné bez toho, aby prekročili štátne hranice.

Informačný list- Xenofóbia a rasizmus

Xenofóbia znamená neopodstatnený strach a nenávisť voči neznámemu a odlišnému. Xenofóbny človek je ten, kto sa správa nenávistne, alebo pohŕdavo k odlišným ľuďom ako je on sám, predovšetkým k cudzincom.

Xenofóbia je pocit alebo vnímanie založené na spoločensky vytvorených obrazoch a myšlienkach, nie na racionálnych alebo objektívnych faktoch. Xenofóbne vnímanie sveta redukuje komplexný spoločenský a kultúrny svet na zjednodušené čierno-biele vnímanie.

Xenofóbia môže mať dva rôzne smery. Prvým je nenávisť zameraná voči skupine populácie, ktorá sa vyskytuje v spoločnosti, ale nepovažuje sa za jej súčasť, napríklad imigranti. Môže ísť tiež o nenávisť voči skupine, ktorá sa v danej spoločnosti vyskytuje dlhodobo a táto môže vyústiť do agresívnych a násilných reakcií vedúcich k vylúčeniu tejto skupiny zo spoločnosti, v horšom prípade ku genocíde. Druhým smerom je xenofóbia kultúrna, ktorá je zameraná na nenávisť voči kultúrnym prvkom spoločnosti, ktoré sú považované za cudzorodé.

I keď xenofóbia je považovaná za morálne neprijateľnú a priečiacu sa kultúre ľudských práv, nie je protiprávna, a preto nemôže byť ani právne postihovaná. V dôsledku toho môžu byť trestané len konkrétne prejavy xenofóbie, ktoré môžu vychádzať zo xenofóbneho vnímania, a to iba pokiaľ existujú zákony vymedzujúce tieto činy ako trestné.

Rasizmus je konanie a praktiky, ktoré znevýhodňujú človeka alebo skupinu ľudí na základe jeho rasy. Príklady zjavného rasizmu sú napríklad zastrašovanie, rasistické kresby, fyzické násilie, šikanovanie, rasistické poznámky a vtipy. Medzi ďalšie formy rasizmu, ktoré nie sú tak zjavné patrí napríklad diskriminácia pri prijímaní do zamestnania alebo diskriminačná politika, ktorá znevýhodňuje príslušníkov niektorých rás či už úmyselne alebo nie.

Rasizmus existuje v troch rovinách: individuálny, inštitucionálny a kultúrny. Individuálnu rovinu pokrýva správanie jednotlivca, jeho prístupy, viera a hodnoty. Rasistické predsudky, stereotypy, fanatizmus, ponižovanie, násilie, vyhrážky alebo žiarlivosť patria medzi príklady rasistického postoja.

Inštitucionálna rovina sa prejavuje v praktikách, zvykoch, pravidlách a štandardoch organizácie, ktoré znevýhodňujú ľudí pre ich rasu alebo etnickú príslušnosť. Nemusí ísť vždy o zjavné odlišné správanie. Napríklad pri prijímaní do zamestnania sa môže rasizmus prejaviť pri požadovaní vzdelania, ktoré nie je potrebné pre dané pracovné miesto.           Rasizmus sa môže prejavovať aj v kultúrnych hodnotách a viere. Ide napríklad o predstavu ako má vyzerať krásny človek, kto by mal zastávať post riaditeľa alebo naopak, kto by mohol byť zločinec.