Premietanie filmu Lekcia bieloruštiny- fotky

Film Lekcia bieloruštiny online v pôvodnom znení s anglickými titulkami

Futbalistky z Kábulu- informácie o filme

Afghan Girls Can Kick (Afganistan / 2007 / 50 min.)
Réžia: Bahareh Hosseini

Členky afganskej ženskej futbalovej reprezentácie svojou usilovnosťou a pravidelným tréningom dokázali premeniť svoje nadšenie z hry v historický úspech, kedy na turnaji ženských futbalových družstiev v Pakistane nečakane postúpili až do finále. Ešte pred desiatimi rokmi by o niečom podobnom mohli len snívať. Prostredníctvom archívnych záberov a rozhovorov s dievčatami film pripomína, že v období vlády Talibanu bolo afganským ženám zakázané vzdelávať sa, používať kozmetiku, smiať sa nahlas na verejnosti či športovať.

• Článok: Pohľad troch žien na súčasný Afganistan

Biele holubice- informácie o filme

(Slovenská republika, 2010, 28 min.)
Réžia: Sahraa Karimi

Po 30 rokoch vojen zápasí Afganistan s mnohými problémami. Film slovenskej režisérky afganského pôvodu ponúka pohľad na chudobu, nedostatok vzdelania, zlú zdravotnú situáciu či postavenie žien cez nádejné príbehy afganských dievčat a žien. Spoznávame príbeh dievčatka, ktoré sa živilo zberom papiera na kábulských uliciach a teraz navštevuje školu, vedenú miestnou organizáciou. Na osudoch mladých pôrodných asistentiek sledujeme postupné zlepšovanie zdravotnej starostlivosti. Dievčatá, navštevujúce vidiecku školu Bibi Khadeja, sa zverujú so svojimi snami a ambíciami. A tvorivé dielne pre ženy ukazujú možnosť ako zápasiť s diskrimináciou.

• Projekty organizácie Človek v ohrození v Afganistane

Lekcia bieloruštiny- informácie o filme

Lekcja Bialoruskiego (Poľsko, 2006, 51 minút)
Réžia: Mirosław Dembiński

Roku 1990 vyhlásilo Bielorusko zvrchovanosť a rok nato, po rozpade ZSSR, i svoju plnú samostatnosť. Na počiatku tohto obdobia vzniklo v Minsku národné elitné lýceum. Rok 1995, kedy k moci nastupuje Alexander Lukašenko, znamenal koniec slobody a demokracie v Bielorusku a rovnako začiatok ťažkých chvíľ lýcea. V roku 2003 bola táto oáza slobody a pestovania bieloruského jazyka zakázaná. Študenti ani pedagógovia sa, ale nevzdávali a vo výuke i v šírení slobodomyseľných názorov pokračovali v ilegalite. Naviac sa začínali stále silnejšie búriť. 

Dokument je neobyčajne dynamickým popisom situácie v súčasnom Bielorusku prostredníctvom pohľadu na najmladšiu generáciu študentov školy. Tí vstupujú do predvolebnej prezidentskej kampane v roku 2006 s nádejou, že nové voľby pomôžu zlepšiť politickú i sociálnu úroveň. Režisér Mirosław Dembiński kombinuje rozhovory s mladými ľuďmi so sugestívnymi zábermi z priebehu volebnej kampane a materiál naviac pretkáva protestsongmi. Film je nielen strhujúcou výpoveďou o situácii v totalitnom štáte, ale i dôkazom toho, že mladí ľudia majú silu ovplyvniť svoje životné podmienky a protestovať proti ubíjajúcej totalite.

• Projekty Nadácie Pontis v Bielorusku

Film Lekcia bieloruštiny v pôvodnom znení s anglickými titulkami

Úprimný na 99%- informácie o filme

99% Aerling (Nórsko, 2008, 70 min.)
Réžia:Rune Denstad Langlo

Amina, Emir, Haji a Assad sú každý úplne iný, ale napriek tomu majú mnoho spoločného. Založili hip-hopovú formáciu nazvanú „Spojené menšiny“, ktorá odkazuje na skutočnosť, že i keď všetci žijú v nórskom Osle, ani jeden z nich sa tam nenarodil. Amina pochádza z Ugandy, Assad z Pakistanu, Haji z Iraku a Emir z Bosny. Vo svojich úderných piesňach dávajú naplno priechod svojim nejednoznačným pocitom zo života v Nórsku. I keď je film pretkaný radom atraktívnych hudobných momentov na hranici hip-hopových videoklipov, jeho ťažisko spočíva v intímnych portrétoch členov kapely.

Mladý, hrdý a nácko- informácie o filme

Young, Nazi And Proud (Veľká Británia, 2002, 49 min.)
Réžia: David Modell

Reportér David Modell prežil niekoľko mesiacov po boku vplyvného člena extrémistickej Britskej národnej strany Marka Coletta. Tento univerzitný študent hovorí o svojich sympatiách k nacistickému Nemecku a k jeho vodcovi. Prehlasuje, že by radšej žil v 30. rokoch v Hitlerovej ríši ako v ktoromkoľvek súčasnom meste demokraticky spravovaného kráľovstva. Jeho prejav je prešpikovaný nenávistnými rasistickými poznámkami. Skutočne otvorený je však len vtedy, keď sa domnieva, že je kamera vypnutá. Režisér, ale sleduje ďalšie udalosti a dostáva sa pod povrch politických praktík. Pred očami diváka sa odohráva nielen šokujúca ukážka politických a mediálnych machinácií, ale môže sledovať aj desivý portrét muža, ktorý dokazuje, že nebezpečné idey nestrácajú svoju silu ani potom, čo - z historického pohľadu len celkom nedávno - zapríčinili rozsiahlu genocídu. Latentné násilie je v spoločnosti stále živé.

Film Mladý, hrdý a nácko v pôvodnej anglickej verzii

Ja som bulvár- informácie o filme

I Am a Tab (Slovenská republika, 2008, 31 min.)
Réžia: Peter Begányi

Peter Begányi sleduje aktuálny stav, veľkú mieru vplyvu médií, najmä bulváru na obraz spoločnosti... Všetci sme ním zasiahnutí: osobnosti zo stránok, o celebritách píšuci novinári, či diváci - čitatelia „nových časov a plusiek“. Náš deň, posedenie na kávičke, pracovný rozhovor, domácu hádku ovplyvňuje – čo sa dnes stalo s tou a tou celebritou! V moderne poňatom, „neoslavnom“, pátrajúcom dokumente cez portrét ex-bulvárneho novinára Tomáša Holetza režisér mapuje, čo to bulvár vlastne je a prečo je taký žiadaný, či je práca bulvárneho novinára ako každá iná a ako skutočne dokáže ovplyvniť život. Dáva priestor osobnostiam, novinárom, moderátorkám, „celebritám“ kategórie A i B, ale i obyčajným ľuďom od novinového stánku... Ich prostredníctvom sa divák dozvie viac a fenoméne, ktorý charakterizuje dnešok.

Deti zo stanice Leningradská- informácie o filme

The Children of Leningradsky (Poľsko, 2004, 35 min.)
Réžia: Hanna Polak, Andrzej Celínski

Po rozpade ZSSR sa jeho územím začali pohybovať štyri milióny detí bez domova. Dokumentárny film Deti zo stanice Leningradská sa nakrúcal v Moskve prevažne na Leningradskej stanici, kde je jedno z neformálnych centier pre 30-tisíc moskovských detí - bezdomovcov.

Film je kolážou bezprostredných záznamov neštylizovanej reality a intervievv s deťmi rôzneho veku. Tieto deti denne bojujú o prežitie, vytvárajú rôzne skupiny, intrigujú, prepadávajú a aj zabíjajú. Sú bité políciou a zabíjané dospelými kriminálnikmi, no zároveň majú svoje dojemné detské hry. Živia sa zväčša žobraním a krádežami alebo prostitúciou, náruživé milujú akékoľvek drogy a vytvárajú si postupne svoj vlastný folklór. Žijú prevažne v podzemí.

Všetky spomínajú na svoje bývalé rodiny, ktoré ich odvrhli. Ich detský, často dojemný sentiment sa rozporuplne mieša s ich správaním. Niektoré časti filmu sa nakrúcali skrytou kamerou, niektoré zábery nie sú úplne zreteľné - o to viac sú však verné realite. Nejde o žiadnu zinscenovanú reality show. Film bol nominovaný na Oscara 2005 za krátkometrážny dokument.

Film Deti zo stanice Leningradská v pôvodnom znení s anglickými titulkami

My kupujeme, kto platí?- informácie o filme

We buy, who pays? (Švédsko, 2004, 25 min.)
Réžia: Lotta Ekelund

Dokumentárny film zobrazuje západné spoločnosti produkujúce oblečenie a obuv v rozvojových krajinách. Film hovorí o problémoch súvisiacimi s nízkymi mzdami, detskou prácou a znečistením životného prostredia, ako aj o tom, čo by sme mohli urobiť my, aby sa tieto problémy vyriešili. Tvorcovia filmu navštívili továrne v Indii a rozprávali sa s dodávateľmi, odbormi, mimovládnymi organizáciami a farmármi, ktorí sa k danej problematike vyjadrovali z ich uhla pohľadu. Preberajú západné spoločnosti nejakú zodpovednosť? Vedenie H&M a ďalších veľkých spoločností na túto otázku odpovedia.

Boj za islam- informácie o filme

The Battle for Islam (Veľká Británia, 2005, 60 min.)
Réžia: Paul Jenkins

Udalosti 11. septembra rozdelili Islam na dva póly. Na jednej strane radikalisti a na druhej bežný moslimský občania, prekvapení čo sa deje v mene ich viery a premýšľajú kam islam smeruje. Popredný islamský intelektuál a spisovateľ sa vydal na cestu naprieč moslimským svetom, ktorú v dokumente sledujeme. Navštívil päť krajín – Turecko, Maroko, Pakistan, Indonéziu a Malajziu, aby sa stretol a porozprával s rôznymi politikmi aj duchovnými a sledoval zmeny, ktoré sa v islame dejú.

Prosím hlasujte za mňa- informácie o filme

Please vote for me (Čína, 2006, 55 min.)

Réžia: Weijun Chen

Prvý školský deň v čínskej základnej škole vyberú učitelia z prváčikov troch kandidátov na post „triedneho predsedu“. Deti si z nich samy jedného zvolia. V krajine, kde o slobodných voľbách nemôže byť ani reč, si deti môžu vyskúšať, aké to je byť kandidátom či slobodným voličom. V triede, ktorú autori dokumentu sledujú počas celého predvolebného obdobia, boli navrhnutí dvaja chlapci a jedno dievča. Nevinná hra sa čoskoro mení na zákerný zápas hodný skutočných politikov. Prvými radcami malých kandidátov sú ich rodičia, ktorí berú nomináciu svojich detí snáď ešte svedomitejšie než ony samy. Na rad tak prichádzajú i nekalé praktiky, ako je uplácanie spolužiakov prísľubom nejakej funkcie, ohováranie protivníkov, lichotenie i vyhrážky a nakoniec i predvolebné darčeky. 

Dokument, ktorý budí úsmev na tvári a niekedy i hlasný smiech, zanechá v premýšľavom divákovi pravdepodobne i mrazivý pocit. Čo asi vyrastie z detí, ktorých detský svet je už tak skoro napadnutý prefíkanými spôsobmi dospelých? Film Hlasujte za mňa vznikol v rámci projektu „Why democracy?“.

• Projekt Why democracy?

Film Prosím hlasujte za mňa v pôvodnom znení s anglickými titulkami

Santova dielňa- informácie o filme

Santa´s workshop (Švédsko, 2004, 33 min.)
Réžia: Lotta Ekulend

Santova dielňa nás vezme do reálneho sveta čínskej továrne na výrobu hračiek. Nízke výrobné náklady priťahujú stále viac a viac medzinárodných spoločností do Číny. V súčasnosti sa viac ako 75 percent hračiek vyrobí v Číne. Tento priemysel si však vyberá svoju daň na pracovníkoch a životnom prostredí. Pracovníci hovorili o dlhom pracovnom čase, nízkych mzdách a nebezpečí pri práci. Tí, ktorí protestujú, alebo sa snažia organizovať v odboroch, riskujú uväznenie.Švédski nakupujúci vidia príčiny zlých podmienok na strane čínskych dodávateľov. Čínski dodávatelia naopak hovoria, že akcelerujúca tvrdá súťaž im nedáva iné možnosti. Komu možno veriť? A čo by sme mohli urobiť v prospech férovejšieho a humánnejšieho hračkárskeho priemyslu?

Film Santova dielňa v pôvodnom znení s anglickými titulkami

Nenávisť v krvi- informácie o filme

Vrela krv (Srbsko, 2008, 51 min.)
Réžia: Marko Mamuzic

Snímka sa prostredníctvom rozhovorov s členmi rôznych srbských neonacistických frakcií a ich oponentmi snaží poodhaliť dôvody, prečo toľko mladých ľudí v Srbsku prepadlo ideám fašizmu a nacionalizmu. Veľmi populárny medzi mladými priaznivcami krajnej pravice je bývalý pravoslávny biskup Nikolaj Velimirovič, ktorý nešetrí nenávistnými výrokmi na adresu príslušníkov sexuálnych menšín či Židov. Podľa neho Židia môžu nielen za smrť Krista, ale dokonca aj za bombardovanie Srbska v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.

Dramatické zábery z pouličných bitiek s políciou behom útoku na americkú ambasádu, napadnutie účastníkov protifašistickej demonštrácie, časté útoky na Rómov a gayov či vypálenie mešity v Belehrade jasne dokazujú aký vážny je problém neonacizmu v Srbsku. Na sarajevskom filmovom festivale získal tento dokument Cenu ľudských práv.

Prvá časť filmu v pôvodnom znení

Zdroj

Dobré ráno, Slovensko!- informácie o filme a záznam z diskusie s tvorcami

(Slovenská republika, 2009, 52 min.)
Réžia: Martin Hanzlíček

Dokumentárny film zachytáva zmenu totalitného režimu na demokratický systém od novembra 1989 po slobodné voľby v júni 1990. Je výsledkom videoseriálu Slovensko 1989 – 1990. Natočil ho režisér Martin Hanzlíček v spolupráci s Fedorom Gálom a Petrom Zajacom.

• Dokument: Dobré ráno, Slovensko! (ukážka)
• Fedor Gál: Tento film je dlh, ktorý som cítil (rozhovor)

Diskusia k prezentácii filmu Dobré ráno, Slovensko!

Grbavica- informácie o filme

(Rak./Bosna a Hercegovina/Srbsko/Nem./Chorvátsko, 2005, 90 min.)
Réžia: Jasmila Žbanić

Odvekým ohniskom napätia v Európe je rozbúrený Balkán, z ktorého sa v priebehu storočí vytvorila ohromne pestrá zmes rás, národov, náboženstiev, jazykov a politických názorov. Tento explozívny mix sa stal miestom poslednej veľkej vojny v Európe, keď po dobe umelej svornosti v Titovej Juhoslávii si jednotlivé národy začali vytvárať vlastné štáty, čo viedlo k vypuknutiu občianskej vojny. Tento konflikt sa stal dejiskom ohromného ľudského utrpenia, keď Chorváti, Srbi ani Bosniaci si navzájom nič nedarovali a obrazy genocídy, znásilňovania a iných zverstiev boli na dennom poriadku. Tento konflikt sa stal aj ústrednou témou filmu Grbavica.

V Sarajeve každý vie, kde sa nachádza malá mestská štvrť Grbavica, ktorej názov v doslovnom preklade znamená "hrbatá žena". A pokiaľ tu niekto prežil vojnu, vie aj, že práve tu sa nachádzal srbsko-čiernohorský vojenský tábor, kde boli väznení a mučení civilisti. Do miest bolesti a utrpenia sa dnes už vrátil všedný život a priniesol nové problémy.

Býva tu aj Esma s dvanásťročnou dcérou Sárou. Matka je sama na výchovu dcéry, ktorá žije v presvedčení, že jej otec padol vo vojne ako hrdina. Hoci ich vzťah nie je v zložitom období dospievania jednoduchý, Esma žije len pre Sáru a trpezlivo znáša jej pubertálne rozmary. Po mesiacoch finančnej neistoty sa jej konečne podarilo získať miesto servírky v nočnom podniku, a tak bude môcť Sáre zaplatiť vytúžený školský výlet. Práve vtedy však príde dievča zo školy so správou, že deti vojnových hrdinov majú nárok na špeciálnu zľavu. Stačí len predložiť doklad o otcovej smrti. Esme nezostáva nič iné, ako dcére odkryť dlho utajovanú pravdu a po rokoch opäť oživiť bolestnú minulosť.

Trpký príbeh o nezmazateľných dôsledkoch balkánskej vojny, o živote s trvalým poznačením a o sile materinskej lásky získal na MFF Berlinale Zlatého medveďa i Cenu ekumenickej poroty, ako aj množstvo iných ocenení po celom svete.

Zdroj 1
Zdroj 2