O Soni a jej rodine- informácie o filme

(Slovenská republika, 2006, 35 min.)
Réžia: Daniela Rusnoková

Mladá režisérka Daniela Rusnoková si v rómskej osade Rudňany zvolila jednu z rodín, ktorú sledovala v rozpätí rokov 2004-2006. Rodina bola pre ňu vstupenkou do centra komunity. Stredobodom výpovedí o životnom štýle tunajších Rómov je matka pätnástich detí Soňa, silná, milujúca žena, dobrá matka i manželka.

Film sleduje ich každodenné starosti o obživu a boj s nepriaznivými podmienkami, ktorý je stále ťažší. Film má dve roviny. Vonkajší pohľad na ľudskú púť a komentovaný záznam každodenného života je pretkaný intímnymi Soninými spoveďami, jej najtajnejšími obavami, starosťami, ale aj drobnými radosťami. Film je pútavým obrazom ženy s neľahkým osudom. Ukazuje, ako sa dá citlivo priblížiť k cudziemu človeku a je svedectvom o súčasnej situácii Rómov na Slovensku.

Malá domov- informácie o filme

(Slovenská republika, 2008, 29 min.)
Réžia: Jaroslav Vojtek

Film rozpráva príbeh rómskeho chlapca Dávida, ktorý sa chce zúčastniť medzinárodného futbalového turnaja v srbskom Kragujevaci. Dávid prosí svojho otca o podporu, ten má však najradšej svoju gitaru a fľašu. Futbalový tím zmiešaný z rómskych a slovenských chlapcov dáva dokopy rómsky futbalový tréner Vlado Sendrei, ktorý na turnaj berie i chlapcov z polepšovne. Podarí sa Dávidovi dostať do výberu a čo všetko sa prihodí mužstvu v zahraničí?

Režisér Jaro Vojtek takto spomína na začiatky filmu, "bol som oslovený natočiť pre Európsku komisiu a Úrad vlády SR film o diskriminácii. Prvé mi napadlo, že Vlado dáva dokopy zmiešané futbalové družstvo, tak som si povedal, že to by bolo vhodné" Ako prezradil, Malá domov má hneď niekoľko tvorcov. "Rómovia dôverovali mne a ja im a niečo sme sa pokúsili urobiť. Zapojil som ich do príbehu, boli spolutvorcovia a cítili sa ako plnohodnotní autori. Aj to je pre mňa boj proti rasizmu - je to o dôvere," vysvetľuje režisér.

• Rozhovor s režisérom dokumentárnych filmov Jarom Vojtekom

Globálne hry- fotky

Klimatické zmeny, spravodlivejší obchod- spoty

Informačný list- Azylová problematika v podmienkach SR

Za rok 2010 požiadalo o azyl v Slovenskej republike 541 osôb, v predchádzajúcom roku to bolo 822 žiadateľov. K 31.12.2010 bol udelený azyl 15 osobám. V minulom roku udelila Slovenská republika 14 osobám azyl. Od roku 1993 bolo na základe 56 101 žiadostí udelených 576 azylov. K 31. marcu 2011 požiadalo o azyl 105 osôb z toho 4 osobám bol udelený azyl v Slovenskej republike. Najpočetnejšou skupinou sú žiadatelia z Indie, Čečenska, Moldavska a Pakistanu. Podstatná časť žiadateľov o azyl sú označovaní ako ekonomickí migranti, čo však neznamená, že v krajine ich pôvodu neprišlo k porušeniu ľudských práv. Preto sa Migračný úrad zaoberá každou žiadosťou individuálne.

Slovenská republika udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Ďalej sa azyl udelí, ak je žiadateľ prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl možno udeliť aj z humanitných dôvodov, ktoré môže zvážiť správny orgán. Na tento druh azylu však nie je právny nárok. Zákon o azyle samozrejme pamätá aj na udeľovanie tejto formy ochrany na účely zlučovania rodín.

Žiadateľovi sa poskytne doplnková ochrana v prípade, že sa mu neudelil azyl, avšak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Vážnym bezprávím pritom je uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest alebo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Podstatným rozdielom pri udeľovaní azylu a poskytovaní doplnkovej ochrany je čas, na ktorý sa ochrana udeľuje. V prípade azylu ide o trvalý pobyt cudzinca na našom území, v prípade doplnkovej ochrany ide o prechodný pobyt na dobu jedného roka, ktorý na základe opodstatnených dôvodov možno opäť predĺžiť na ďalší rok. 

Informačný list- Utečenci a azylová problematika

V roku 1951 prijala Organizácia spojených národov Dohovor o právnom postavení utečencov. Štáty, ktoré dohovor podpísali, sa zaväzujú, že nebudú nútiť utečencov k návratu do vlasti, kde im hrozí prenasledovanie či smrť na základe rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej spoločenskej skupine či politických názorov. Dohovor zaručuje utečencom základné ľudské práva, ktoré by mali byť prinajmenšom rovnaké ako tie, ktoré využívajú cudzí štátni príslušníci žijúci legálne v danej krajine, a mnohokrát by mali byť rovné slobodám občanov danej krajiny.

Podľa odhadov UNHCR (Úrad vysokého komisára Organizácie spojených národov pre ľudské práva) zo záverečnej správy v roku 2008 je vo svete 9,2 milióna utečencov. Väčšia časť z nich sa nachádza v krajinách tretieho sveta, mnohokrát priamo v konfliktných oblastiach. Časti z nich sa podarí dostať do vyspelých štátov  sveta a ešte menšej časti z nich získať azyl alebo aspoň nejakú formu dočasnej ochrany. Vlády často tvrdia, že obavy utečencov sú prehnané a falošné.

Vymedzenie základných pojmov

Migrant: všeobecne je za migranta považovaná každá osoba, ktorá je v cudzej krajine dočasne alebo trvalo. Niektorí migranti sa sťahujú dobrovoľne (napr. za prácou- tzv. „ekonomickí migranti“).

Utečenec: dohovor definuje utečenca ako osobu, ktorá sa nachádza mimo svoju vlasť a má oprávnené obavy, že bude prenasledovaná z dôvodu rasových, náboženských alebo národnostných či už z dôvodu príslušnosti k určitej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, ne neschopná prijať alebo odmieta vzhľadom k vyššie uvedeným obavám, ochranu svojej vlasti.

Žiadateľ o azyl: žiadateľ o azyl je osoba hľadajúca ochranu ako utečenec. Tento pojem sa používa pre osobu, ktorá čaká na rozhodnutie, či jej bude udelený status utečenca.

Azylant: osoba, ktorej bol priznaný azyl; azylanti majú na trhu práce a v sociálnej i zdravotnej oblasti rovnaké práva a povinnosti ako ostatní občania štátu.

Vnútorne presídlená osoba: vnútorne presídlené osoby môžu utekať z rovnakých dôvodov ako utečenci, ale zostávajú na území svojho štátu, utekajú z jedného miesta svojej krajiny na iné bez toho, aby prekročili štátne hranice.

Informačný list- Xenofóbia a rasizmus

Xenofóbia znamená neopodstatnený strach a nenávisť voči neznámemu a odlišnému. Xenofóbny človek je ten, kto sa správa nenávistne, alebo pohŕdavo k odlišným ľuďom ako je on sám, predovšetkým k cudzincom.

Xenofóbia je pocit alebo vnímanie založené na spoločensky vytvorených obrazoch a myšlienkach, nie na racionálnych alebo objektívnych faktoch. Xenofóbne vnímanie sveta redukuje komplexný spoločenský a kultúrny svet na zjednodušené čierno-biele vnímanie.

Xenofóbia môže mať dva rôzne smery. Prvým je nenávisť zameraná voči skupine populácie, ktorá sa vyskytuje v spoločnosti, ale nepovažuje sa za jej súčasť, napríklad imigranti. Môže ísť tiež o nenávisť voči skupine, ktorá sa v danej spoločnosti vyskytuje dlhodobo a táto môže vyústiť do agresívnych a násilných reakcií vedúcich k vylúčeniu tejto skupiny zo spoločnosti, v horšom prípade ku genocíde. Druhým smerom je xenofóbia kultúrna, ktorá je zameraná na nenávisť voči kultúrnym prvkom spoločnosti, ktoré sú považované za cudzorodé.

I keď xenofóbia je považovaná za morálne neprijateľnú a priečiacu sa kultúre ľudských práv, nie je protiprávna, a preto nemôže byť ani právne postihovaná. V dôsledku toho môžu byť trestané len konkrétne prejavy xenofóbie, ktoré môžu vychádzať zo xenofóbneho vnímania, a to iba pokiaľ existujú zákony vymedzujúce tieto činy ako trestné.

Rasizmus je konanie a praktiky, ktoré znevýhodňujú človeka alebo skupinu ľudí na základe jeho rasy. Príklady zjavného rasizmu sú napríklad zastrašovanie, rasistické kresby, fyzické násilie, šikanovanie, rasistické poznámky a vtipy. Medzi ďalšie formy rasizmu, ktoré nie sú tak zjavné patrí napríklad diskriminácia pri prijímaní do zamestnania alebo diskriminačná politika, ktorá znevýhodňuje príslušníkov niektorých rás či už úmyselne alebo nie.

Rasizmus existuje v troch rovinách: individuálny, inštitucionálny a kultúrny. Individuálnu rovinu pokrýva správanie jednotlivca, jeho prístupy, viera a hodnoty. Rasistické predsudky, stereotypy, fanatizmus, ponižovanie, násilie, vyhrážky alebo žiarlivosť patria medzi príklady rasistického postoja.

Inštitucionálna rovina sa prejavuje v praktikách, zvykoch, pravidlách a štandardoch organizácie, ktoré znevýhodňujú ľudí pre ich rasu alebo etnickú príslušnosť. Nemusí ísť vždy o zjavné odlišné správanie. Napríklad pri prijímaní do zamestnania sa môže rasizmus prejaviť pri požadovaní vzdelania, ktoré nie je potrebné pre dané pracovné miesto.           Rasizmus sa môže prejavovať aj v kultúrnych hodnotách a viere. Ide napríklad o predstavu ako má vyzerať krásny človek, kto by mal zastávať post riaditeľa alebo naopak, kto by mohol byť zločinec. 

Informačný list- Diskriminácia

Pojem diskriminácia znamená nežiaduce a nespravodlivé konanie, kedy sa zaobchádza s človekom či skupinou inak, ako s iným človekom na základe jeho odlišnosti, napr. rasového alebo etnického pôvodu, zdravotného či mentálneho stavu, veku, pohlavia, sexuálnej orientácie alebo vierovyznania. Diskriminujúco sa môže správať jednotlivec, skupina, firma i štát.

 

V  tejto definícii môžeme identifikovať nasledujúce prvky: určuje sa v nich príčina, založená napríklad na rase, rode alebo etnickom pôvode, má čiernu pleť, je žena, je Róm, ktorá je charakteristická pre osobu alebo skupinu diskriminovaných osôb. Diskriminujúce osoby vnímajú vyššie uvedené charakteristiky ako problém. Z definície môžeme taktiež špecifikovať činy, ktoré sú považované za diskriminačné. Môže ísť o odmietnutie, obmedzovanie, vylúčenie osoby alebo skupiny osôb. Môžeme taktiež hovoriť o následkoch diskriminácie, ktoré môžu byť účelom alebo cieľom diskriminačných činov. To všetko môže brániť obeti vykonávať alebo užívať svoje ľudské práva a základné slobody.

Diskriminácia sa môže uskutočňovať priamym alebo nepriamym spôsobom. Priama diskriminácia je charakteristická zámerom diskriminovať osobu alebo skupinu osôb. Napríklad úrad práce odmietne rómskeho uchádzača o pracovné miesto alebo bytový podnik odmietne prenajať byť imigrantom.

Nepriama diskriminácia sa vzťahuje na účinky, resp. dôsledky určitej politiky alebo opatrenia. Dochádza k nej, keď zdanlivo neutrálne ustanovenie, kritérium alebo čin uvedie osobu alebo osoby z určitej menšiny do znevýhodnenej pozície v porovnaní s ostatnými. Príklady nepriamej diskriminácie siahajú od kritéria minimálnej výšky pre príslušníkov hasičského zboru, ktoré môžu vylučovať oveľa viac ženských než mužských uchádzačov, až po obchodný dom, ktorý neprijíma osoby v dlhých sukniach, či nariadenie úradu alebo školy, ktoré zakazuje vstup osobám so zahalenou hlavou. Tieto pravidlá , ktoré sa môžu na prvý pohľad zdať neutrálne k etnickému pôvodu alebo náboženstvu, môžu vo svojej podstate znevýhodňovať členov alebo členky určitej menšiny alebo náboženskej skupiny.

Menšiny sú i v dnešnej dobe predmetom diskriminácie bez ohľadu na to, či ide o národnostné, náboženské, kultúrne, etnické alebo sociálne kontexty.

Informačný list- Spravodlivejší obchod

Spravodlivejší obchod znamená také obchodné pravidlá, ktoré sú spravodlivé nielen pre veľké firmy, marketingové a reklamné spoločnosti či veľké nákupné centrá, ale predovšetkým pre pestovateľov, remeselníkov a robotníkov v rozvojových krajinách.

Svetová banka (WB), Medzinárodný menový fond (IMF) a Svetová obchodná organizácia (WTO) sú pravdepodobne najvplyvnejšie medzinárodné inštitúcie, ktoré ovplyvňujú svetové hospodárstvo. Každá z týchto organizácií sa venuje jednej zo špecifických oblastí svetovej ekonomiky. WB sa zameriava na podporu rozvojových projektov (výstavba ciest, priehrad, odstraňovanie chudoby). IMF má poradenskú funkciu pri tvorbe finančnej a menovej politiky štátov. WTO je fórum, naktorom sa rokuje o podmienkach medzinárodného obchodu medzi členskými krajinami. Tieto tri inštitúcie čelia kritike a obvineniam z mnohých problémov, ktorými v súčasnosti trpia hospodársky menej rozvinuté krajiny. Patria medzi ne i zadlženosť, chudoba či devastácia životného prostredia.

Súčasný svet sa vyznačuje vzájomnou previazanosťou a zložitosťou obchodných pravidiel. Práve vďaka tomuto prepojeniu sme ako spotrebitelia takmer každým nákupom prepojení, každé naše rozhodnutie ovplyvňuje ľudí na opačnom konci planéty. Preto by sme sa mali pred každým nákupom zamyslieť a zvážiť, koho a ako svojím rozhodnutím ovplyvníme. V našich rukách je zmena obchodných pravidiel. My môžeme tlačiť na firmy a presviedčať ich, že etika môže byť globálna, nie lokálna a pravidlá majú platiť pre všetkých rovnako. Podporou tejto zmeny môže každý z nás reálne pomôcť ľuďom v ekonomicky rozvojových krajinách.

Obchod potu (sweatshop) je pracovné prostredia s veľmi ťažkými a nebezpečnými podmienkami, kde majú robotníci/čky obmedzené práva a nemajú možnosť o svojej situácii hovoriť. Často sú vystavení škodlivým materiálom, riskantným situáciám, extrémnym teplotám a zneužívaniu zo strany zamestnávateľov. Organizácia spojených národov odhaduje, že až 55 miliónov detí vo veku od 5 do 14 rokov je v súčasnosti zamestnaných len v Indii. Väčšina pracujúcich detí pracuje iba za jedlo.

Fair trade je rastúce medzinárodné hnutie, ktoré zaisťuje, že producenti v chudobných dostávajú svoj spravodlivý podiel z obchodu. To znamená spravodlivé/primerané ceny za tovar. FT znamená pre státisíce ľudí priepastný rozdiel medzi životom „z ruky do úst“ a „možnosťou plánovať budúcnosť“.

• Viac informácií k téme Spravodlivejšieho obchodu v publikácii Aktívne globálne hry 2 (Človek v ohrození)

Informačný list- Klimatické zmeny

Podnebie (klíma) je dlhodobý režim ovzdušia na určitom mieste. Ovplyvňuje ho niekoľko faktorov: teplota a vlhkosť vzduchu, zrážky, atmosférické častice, ale i zemepisná šírka, reliéf, trvalá ľadová či snehová pokrývka alebo vzdialenosť od oceánu či mora. S termínom Klíma súvisia pojmy klimatické zmeny a globálne otepľovanie.

Klimatické zmeny zväčša iba popisujú zmeny v klíme bez špecifikovania ich príčin. Pojem globálne otepľovanie už hovorí o zmenách v priemernej teplote zemskej atmosféry a oceánov v posledných desaťročiach.

Zmenu klímy spôsobuje zvyšujúce sa množstvo skleníkových plynov v atmosfére Zeme. Prirodzený skleníkový efekt pomohol Zemi stať sa živou planétou- udržuje teplotu vzduchu v prízemnej vrstve vyššiu o 33°C, ako by bola bez jeho pôsobenia. 

V súčasnosti sa však prejavuje tzv. dodatočný, antropogénny (vytvorený ľudskou činnosťou) skleníkový efekt spôsobený nadmerným vypúšťaním skleníkových plynov do atmosféry. Tým prispieva ku globálnemu otepľovaniu.

Klimatické zmeny negatívne ovplyvňujú niektoré aspekty ľudského života. Posledné roky boli plné prírodných katastrof- cunami v juhovýchodnej Ázii, cyklóny v Bangladéši a Barme, opakujúce sa hurikány v Karibiku, suchá v Afrike, požiare v USA, masívne záplavy v Ázii, Afrike i v Európe, vlny horúčav, intenzívnych dažďov.

Stovky miliónov ľudí budú v nasledujúcich rokoch potrebovať humanitárnu pomoc v dôsledku udalostí spôsobených klimatickými zmenami. Niektorí experti tvrdia, že to môže byť až 250 miliónov ľudí, ktorých vyženie z domova dezertifikácia (rozširovanie púští) či záplavy. Migrácia a pohyby obyvateľstva sú zdrojmi možných konfliktov- medzi environmentálnych utečencov budú potencionálne patriť napríklad obyvatelia severnej a subsaharskej Afriky.

Ku globálnemu otepľovaniu priamo prispievame aj my. Bežnými dennými aktivitami ako sú umývanie zubov, sprchovanie, cestovanie do školy, odpadom, ktorý produkujeme. Je teda veľmi dôležité uvedomiť si tento fakt.

• Viac informácii k téme Klimatických zmien v publikácii Aktívne globálne hry 2 (Človek v ohrození)

Premietanie filmu Lekcia bieloruštiny- fotky

Film Lekcia bieloruštiny online v pôvodnom znení s anglickými titulkami

Futbalistky z Kábulu- informácie o filme

Afghan Girls Can Kick (Afganistan / 2007 / 50 min.)
Réžia: Bahareh Hosseini

Členky afganskej ženskej futbalovej reprezentácie svojou usilovnosťou a pravidelným tréningom dokázali premeniť svoje nadšenie z hry v historický úspech, kedy na turnaji ženských futbalových družstiev v Pakistane nečakane postúpili až do finále. Ešte pred desiatimi rokmi by o niečom podobnom mohli len snívať. Prostredníctvom archívnych záberov a rozhovorov s dievčatami film pripomína, že v období vlády Talibanu bolo afganským ženám zakázané vzdelávať sa, používať kozmetiku, smiať sa nahlas na verejnosti či športovať.

• Článok: Pohľad troch žien na súčasný Afganistan

Biele holubice- informácie o filme

(Slovenská republika, 2010, 28 min.)
Réžia: Sahraa Karimi

Po 30 rokoch vojen zápasí Afganistan s mnohými problémami. Film slovenskej režisérky afganského pôvodu ponúka pohľad na chudobu, nedostatok vzdelania, zlú zdravotnú situáciu či postavenie žien cez nádejné príbehy afganských dievčat a žien. Spoznávame príbeh dievčatka, ktoré sa živilo zberom papiera na kábulských uliciach a teraz navštevuje školu, vedenú miestnou organizáciou. Na osudoch mladých pôrodných asistentiek sledujeme postupné zlepšovanie zdravotnej starostlivosti. Dievčatá, navštevujúce vidiecku školu Bibi Khadeja, sa zverujú so svojimi snami a ambíciami. A tvorivé dielne pre ženy ukazujú možnosť ako zápasiť s diskrimináciou.

• Projekty organizácie Človek v ohrození v Afganistane

Lekcia bieloruštiny- informácie o filme

Lekcja Bialoruskiego (Poľsko, 2006, 51 minút)
Réžia: Mirosław Dembiński

Roku 1990 vyhlásilo Bielorusko zvrchovanosť a rok nato, po rozpade ZSSR, i svoju plnú samostatnosť. Na počiatku tohto obdobia vzniklo v Minsku národné elitné lýceum. Rok 1995, kedy k moci nastupuje Alexander Lukašenko, znamenal koniec slobody a demokracie v Bielorusku a rovnako začiatok ťažkých chvíľ lýcea. V roku 2003 bola táto oáza slobody a pestovania bieloruského jazyka zakázaná. Študenti ani pedagógovia sa, ale nevzdávali a vo výuke i v šírení slobodomyseľných názorov pokračovali v ilegalite. Naviac sa začínali stále silnejšie búriť. 

Dokument je neobyčajne dynamickým popisom situácie v súčasnom Bielorusku prostredníctvom pohľadu na najmladšiu generáciu študentov školy. Tí vstupujú do predvolebnej prezidentskej kampane v roku 2006 s nádejou, že nové voľby pomôžu zlepšiť politickú i sociálnu úroveň. Režisér Mirosław Dembiński kombinuje rozhovory s mladými ľuďmi so sugestívnymi zábermi z priebehu volebnej kampane a materiál naviac pretkáva protestsongmi. Film je nielen strhujúcou výpoveďou o situácii v totalitnom štáte, ale i dôkazom toho, že mladí ľudia majú silu ovplyvniť svoje životné podmienky a protestovať proti ubíjajúcej totalite.

• Projekty Nadácie Pontis v Bielorusku

Film Lekcia bieloruštiny v pôvodnom znení s anglickými titulkami

Úprimný na 99%- informácie o filme

99% Aerling (Nórsko, 2008, 70 min.)
Réžia:Rune Denstad Langlo

Amina, Emir, Haji a Assad sú každý úplne iný, ale napriek tomu majú mnoho spoločného. Založili hip-hopovú formáciu nazvanú „Spojené menšiny“, ktorá odkazuje na skutočnosť, že i keď všetci žijú v nórskom Osle, ani jeden z nich sa tam nenarodil. Amina pochádza z Ugandy, Assad z Pakistanu, Haji z Iraku a Emir z Bosny. Vo svojich úderných piesňach dávajú naplno priechod svojim nejednoznačným pocitom zo života v Nórsku. I keď je film pretkaný radom atraktívnych hudobných momentov na hranici hip-hopových videoklipov, jeho ťažisko spočíva v intímnych portrétoch členov kapely.

Mladý, hrdý a nácko- informácie o filme

Young, Nazi And Proud (Veľká Británia, 2002, 49 min.)
Réžia: David Modell

Reportér David Modell prežil niekoľko mesiacov po boku vplyvného člena extrémistickej Britskej národnej strany Marka Coletta. Tento univerzitný študent hovorí o svojich sympatiách k nacistickému Nemecku a k jeho vodcovi. Prehlasuje, že by radšej žil v 30. rokoch v Hitlerovej ríši ako v ktoromkoľvek súčasnom meste demokraticky spravovaného kráľovstva. Jeho prejav je prešpikovaný nenávistnými rasistickými poznámkami. Skutočne otvorený je však len vtedy, keď sa domnieva, že je kamera vypnutá. Režisér, ale sleduje ďalšie udalosti a dostáva sa pod povrch politických praktík. Pred očami diváka sa odohráva nielen šokujúca ukážka politických a mediálnych machinácií, ale môže sledovať aj desivý portrét muža, ktorý dokazuje, že nebezpečné idey nestrácajú svoju silu ani potom, čo - z historického pohľadu len celkom nedávno - zapríčinili rozsiahlu genocídu. Latentné násilie je v spoločnosti stále živé.

Film Mladý, hrdý a nácko v pôvodnej anglickej verzii

Ja som bulvár- informácie o filme

I Am a Tab (Slovenská republika, 2008, 31 min.)
Réžia: Peter Begányi

Peter Begányi sleduje aktuálny stav, veľkú mieru vplyvu médií, najmä bulváru na obraz spoločnosti... Všetci sme ním zasiahnutí: osobnosti zo stránok, o celebritách píšuci novinári, či diváci - čitatelia „nových časov a plusiek“. Náš deň, posedenie na kávičke, pracovný rozhovor, domácu hádku ovplyvňuje – čo sa dnes stalo s tou a tou celebritou! V moderne poňatom, „neoslavnom“, pátrajúcom dokumente cez portrét ex-bulvárneho novinára Tomáša Holetza režisér mapuje, čo to bulvár vlastne je a prečo je taký žiadaný, či je práca bulvárneho novinára ako každá iná a ako skutočne dokáže ovplyvniť život. Dáva priestor osobnostiam, novinárom, moderátorkám, „celebritám“ kategórie A i B, ale i obyčajným ľuďom od novinového stánku... Ich prostredníctvom sa divák dozvie viac a fenoméne, ktorý charakterizuje dnešok.

Deti zo stanice Leningradská- informácie o filme

The Children of Leningradsky (Poľsko, 2004, 35 min.)
Réžia: Hanna Polak, Andrzej Celínski

Po rozpade ZSSR sa jeho územím začali pohybovať štyri milióny detí bez domova. Dokumentárny film Deti zo stanice Leningradská sa nakrúcal v Moskve prevažne na Leningradskej stanici, kde je jedno z neformálnych centier pre 30-tisíc moskovských detí - bezdomovcov.

Film je kolážou bezprostredných záznamov neštylizovanej reality a intervievv s deťmi rôzneho veku. Tieto deti denne bojujú o prežitie, vytvárajú rôzne skupiny, intrigujú, prepadávajú a aj zabíjajú. Sú bité políciou a zabíjané dospelými kriminálnikmi, no zároveň majú svoje dojemné detské hry. Živia sa zväčša žobraním a krádežami alebo prostitúciou, náruživé milujú akékoľvek drogy a vytvárajú si postupne svoj vlastný folklór. Žijú prevažne v podzemí.

Všetky spomínajú na svoje bývalé rodiny, ktoré ich odvrhli. Ich detský, často dojemný sentiment sa rozporuplne mieša s ich správaním. Niektoré časti filmu sa nakrúcali skrytou kamerou, niektoré zábery nie sú úplne zreteľné - o to viac sú však verné realite. Nejde o žiadnu zinscenovanú reality show. Film bol nominovaný na Oscara 2005 za krátkometrážny dokument.

Film Deti zo stanice Leningradská v pôvodnom znení s anglickými titulkami

My kupujeme, kto platí?- informácie o filme

We buy, who pays? (Švédsko, 2004, 25 min.)
Réžia: Lotta Ekelund

Dokumentárny film zobrazuje západné spoločnosti produkujúce oblečenie a obuv v rozvojových krajinách. Film hovorí o problémoch súvisiacimi s nízkymi mzdami, detskou prácou a znečistením životného prostredia, ako aj o tom, čo by sme mohli urobiť my, aby sa tieto problémy vyriešili. Tvorcovia filmu navštívili továrne v Indii a rozprávali sa s dodávateľmi, odbormi, mimovládnymi organizáciami a farmármi, ktorí sa k danej problematike vyjadrovali z ich uhla pohľadu. Preberajú západné spoločnosti nejakú zodpovednosť? Vedenie H&M a ďalších veľkých spoločností na túto otázku odpovedia.

Boj za islam- informácie o filme

The Battle for Islam (Veľká Británia, 2005, 60 min.)
Réžia: Paul Jenkins

Udalosti 11. septembra rozdelili Islam na dva póly. Na jednej strane radikalisti a na druhej bežný moslimský občania, prekvapení čo sa deje v mene ich viery a premýšľajú kam islam smeruje. Popredný islamský intelektuál a spisovateľ sa vydal na cestu naprieč moslimským svetom, ktorú v dokumente sledujeme. Navštívil päť krajín – Turecko, Maroko, Pakistan, Indonéziu a Malajziu, aby sa stretol a porozprával s rôznymi politikmi aj duchovnými a sledoval zmeny, ktoré sa v islame dejú.

Prosím hlasujte za mňa- informácie o filme

Please vote for me (Čína, 2006, 55 min.)

Réžia: Weijun Chen

Prvý školský deň v čínskej základnej škole vyberú učitelia z prváčikov troch kandidátov na post „triedneho predsedu“. Deti si z nich samy jedného zvolia. V krajine, kde o slobodných voľbách nemôže byť ani reč, si deti môžu vyskúšať, aké to je byť kandidátom či slobodným voličom. V triede, ktorú autori dokumentu sledujú počas celého predvolebného obdobia, boli navrhnutí dvaja chlapci a jedno dievča. Nevinná hra sa čoskoro mení na zákerný zápas hodný skutočných politikov. Prvými radcami malých kandidátov sú ich rodičia, ktorí berú nomináciu svojich detí snáď ešte svedomitejšie než ony samy. Na rad tak prichádzajú i nekalé praktiky, ako je uplácanie spolužiakov prísľubom nejakej funkcie, ohováranie protivníkov, lichotenie i vyhrážky a nakoniec i predvolebné darčeky. 

Dokument, ktorý budí úsmev na tvári a niekedy i hlasný smiech, zanechá v premýšľavom divákovi pravdepodobne i mrazivý pocit. Čo asi vyrastie z detí, ktorých detský svet je už tak skoro napadnutý prefíkanými spôsobmi dospelých? Film Hlasujte za mňa vznikol v rámci projektu „Why democracy?“.

• Projekt Why democracy?

Film Prosím hlasujte za mňa v pôvodnom znení s anglickými titulkami

Santova dielňa- informácie o filme

Santa´s workshop (Švédsko, 2004, 33 min.)
Réžia: Lotta Ekulend

Santova dielňa nás vezme do reálneho sveta čínskej továrne na výrobu hračiek. Nízke výrobné náklady priťahujú stále viac a viac medzinárodných spoločností do Číny. V súčasnosti sa viac ako 75 percent hračiek vyrobí v Číne. Tento priemysel si však vyberá svoju daň na pracovníkoch a životnom prostredí. Pracovníci hovorili o dlhom pracovnom čase, nízkych mzdách a nebezpečí pri práci. Tí, ktorí protestujú, alebo sa snažia organizovať v odboroch, riskujú uväznenie.Švédski nakupujúci vidia príčiny zlých podmienok na strane čínskych dodávateľov. Čínski dodávatelia naopak hovoria, že akcelerujúca tvrdá súťaž im nedáva iné možnosti. Komu možno veriť? A čo by sme mohli urobiť v prospech férovejšieho a humánnejšieho hračkárskeho priemyslu?

Film Santova dielňa v pôvodnom znení s anglickými titulkami

Nenávisť v krvi- informácie o filme

Vrela krv (Srbsko, 2008, 51 min.)
Réžia: Marko Mamuzic

Snímka sa prostredníctvom rozhovorov s členmi rôznych srbských neonacistických frakcií a ich oponentmi snaží poodhaliť dôvody, prečo toľko mladých ľudí v Srbsku prepadlo ideám fašizmu a nacionalizmu. Veľmi populárny medzi mladými priaznivcami krajnej pravice je bývalý pravoslávny biskup Nikolaj Velimirovič, ktorý nešetrí nenávistnými výrokmi na adresu príslušníkov sexuálnych menšín či Židov. Podľa neho Židia môžu nielen za smrť Krista, ale dokonca aj za bombardovanie Srbska v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.

Dramatické zábery z pouličných bitiek s políciou behom útoku na americkú ambasádu, napadnutie účastníkov protifašistickej demonštrácie, časté útoky na Rómov a gayov či vypálenie mešity v Belehrade jasne dokazujú aký vážny je problém neonacizmu v Srbsku. Na sarajevskom filmovom festivale získal tento dokument Cenu ľudských práv.

Prvá časť filmu v pôvodnom znení

Zdroj

Dobré ráno, Slovensko!- informácie o filme a záznam z diskusie s tvorcami

(Slovenská republika, 2009, 52 min.)
Réžia: Martin Hanzlíček

Dokumentárny film zachytáva zmenu totalitného režimu na demokratický systém od novembra 1989 po slobodné voľby v júni 1990. Je výsledkom videoseriálu Slovensko 1989 – 1990. Natočil ho režisér Martin Hanzlíček v spolupráci s Fedorom Gálom a Petrom Zajacom.

• Dokument: Dobré ráno, Slovensko! (ukážka)
• Fedor Gál: Tento film je dlh, ktorý som cítil (rozhovor)

Diskusia k prezentácii filmu Dobré ráno, Slovensko!

Grbavica- informácie o filme

(Rak./Bosna a Hercegovina/Srbsko/Nem./Chorvátsko, 2005, 90 min.)
Réžia: Jasmila Žbanić

Odvekým ohniskom napätia v Európe je rozbúrený Balkán, z ktorého sa v priebehu storočí vytvorila ohromne pestrá zmes rás, národov, náboženstiev, jazykov a politických názorov. Tento explozívny mix sa stal miestom poslednej veľkej vojny v Európe, keď po dobe umelej svornosti v Titovej Juhoslávii si jednotlivé národy začali vytvárať vlastné štáty, čo viedlo k vypuknutiu občianskej vojny. Tento konflikt sa stal dejiskom ohromného ľudského utrpenia, keď Chorváti, Srbi ani Bosniaci si navzájom nič nedarovali a obrazy genocídy, znásilňovania a iných zverstiev boli na dennom poriadku. Tento konflikt sa stal aj ústrednou témou filmu Grbavica.

V Sarajeve každý vie, kde sa nachádza malá mestská štvrť Grbavica, ktorej názov v doslovnom preklade znamená "hrbatá žena". A pokiaľ tu niekto prežil vojnu, vie aj, že práve tu sa nachádzal srbsko-čiernohorský vojenský tábor, kde boli väznení a mučení civilisti. Do miest bolesti a utrpenia sa dnes už vrátil všedný život a priniesol nové problémy.

Býva tu aj Esma s dvanásťročnou dcérou Sárou. Matka je sama na výchovu dcéry, ktorá žije v presvedčení, že jej otec padol vo vojne ako hrdina. Hoci ich vzťah nie je v zložitom období dospievania jednoduchý, Esma žije len pre Sáru a trpezlivo znáša jej pubertálne rozmary. Po mesiacoch finančnej neistoty sa jej konečne podarilo získať miesto servírky v nočnom podniku, a tak bude môcť Sáre zaplatiť vytúžený školský výlet. Práve vtedy však príde dievča zo školy so správou, že deti vojnových hrdinov majú nárok na špeciálnu zľavu. Stačí len predložiť doklad o otcovej smrti. Esme nezostáva nič iné, ako dcére odkryť dlho utajovanú pravdu a po rokoch opäť oživiť bolestnú minulosť.

Trpký príbeh o nezmazateľných dôsledkoch balkánskej vojny, o živote s trvalým poznačením a o sile materinskej lásky získal na MFF Berlinale Zlatého medveďa i Cenu ekumenickej poroty, ako aj množstvo iných ocenení po celom svete.

Zdroj 1
Zdroj 2